Patrick Rothfuss nám v pokračovaní trilógie Príbeh kráľovraha dovoľuje spoznať Kvotheho v rôznorodejších situáciích, ako to bolo v Mene vetra. Červenovlasého Kvotheho spoznávame ako neohrozeného vodcu výpravy bojujúcej s banditami, vidíme ho ako žiaka, ktorý neváha pre svojho učiteľa veľa vecí obetovať a taktiež máme možnosť vnímať ho ako gentlemana, ktorý bez váhania zachraňuje dámy z rúk zvrhlých únoscov. Áno, ja viem, Kvotheho v takomto svetle už dobre poznáme z prvého dielu. No Rothfuss nám to aj trocha okorení :)
Kvothe opúšťa univerzitu a na jednej zo svojich výprav sa dostáva do pazúrov nadprirodzenej Felurian. Tú by romantik nazval dokonale krásnou vílou s telom bohyne, no pragmatik by
jednoducho povedal, že je to krutá a neukojiteľná nymfomanka. Ja by som jej dala meno "Radodajka" :) Áaa, teraz mám
vašu plnú pozornosť, však? To, či Kvothe odolá vlastným sexuálnym túžbam (a že ich má veľa!!) vám neprezradím. Ale môžem povedať, že sa
zavalitý Rothfuss rozvášnil (a asi aj zapotil) už len pri popise dokonalého tela mladej divožienky
a určite tak potešil hlavne mužskú časť čitateľskej základne.
Napriek tomu, že náš Kvothe už dávno nie je malý chlapec, ktorému mlieko tečie po brade a zažíva rôzne dobrodružstvá, tak Strach múdreho muža miestami stráca na dynamickosti. Opisy
niektorých scén sú akoby zaseknuté a nie a nie sa pohnúť ďalej. Občas som mala pocit myšky behajúcej v kolotoči, bežím a bežím a som stále tam, kde som. Rothfuss sa proste zacyklil. Nové postavy prichádzajú a odchádzajú bez toho, aby sa
nám mohli vryť pod kožu. Celkovo druhému dielu chýba ucelenosť a napriek
tomu, že trilógia Príbeh
kráľovraha bude vždy
patriť medzi moje obľúbené, tak v niektorých častiach knihy som sa
pristihla, že čítam už tak nejako mechanicky v nádeji, že na ďalšej strane
príde niečo, čo ma preberie. Možno, keby nymfička Felurian mala sexy brata a niekto by ho zoznámil s Devi?? (Pozn. Devi je oprsklá ženská z prvého dielu, ktorá by pretiahla snáď aj samého Rothfussa :-)) Eeeem, nie, ľudstvo nepotrebuje voľné pokračovanie 50tich odtieňov čohokoľvek.
Moja najmilovanejšia Auri taktiež nedostala moc priestoru, Rothfuss jej doprial len pár štekov na streche. Asi nie som jediná, ktorá má Auri ešte radšej, ako Kvotheho, pretože si fanúšikovia vydupali krátku knihu venovanú práve Auri. Moje srdce zaplesalo!
A takto krásne sa rozpráva Kvothe s Auri:
"Prečo si bola
na vrchu sveta?"Vedel som, že je to nebezpečná otázka, položil som jej ju
už hádam tisíckrát.
"Pozorovala
som blesky," potiahla nosom. "Jeden vyzeral ako strom."
"Čo sa
v ňom ukrývalo?"
"Galvanická
ionizácia," odvetila a po chvíli dodala: "A riečny ľad. A mávnutie
mačacieho chvosta."
"Aká
škoda, že som ho ho nevidel!"
" A
prečo si bol na vrchu sveta ty?"
"Hľadal
som vhodné miesto pre svoju krv."
"Väčšina
ľudí ju necháva v tele, " poznamenala. "Je to jednoduchšie."
"Zvyšok
si nechám v tele," vysvetlil som. "No bojím sa, že ma niekto
hľadá."
Prečítané, podčiarknuté.. Chcem tretí diel, asap!
Moje hodnotenie:
Info:
Pôvodný názov: The Wise Man's Fear
Počet strán: 840
Vydavateľ: Ikar
Rok vydania: 2012
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára